1. Ps�k v�s rozosmeje
Vedeck� �t�dia dok�zala, �e ps��kari maj� v�razne viac z�bavy ne� t�, ktor�m rob� spolo�nosť ma�ka. Dokonca aj ľudia bez dom�cich mazn��ikov sa nasmej� viac ne� majitelia ma�iek. �e by ma�ky vys�vali radosť zo �ivota?
2. N�jde v�m nov�ch kamar�tov
Ka�d� majiteľ psa v�m m��e potvrdiÅ¥, �e pri prech�dzkach s jeho dom�cim mil�Ä�ikom sa dal do reÄ�i s r�znymi ľuÄ�mi. KeÄ� Ä�lovek kr�Ä�a s�m, urÄ�ite sa pri Å?om nikto nepristav� na kus reÄ�i. Ale pri venÄ�en� ps�ka je veľmi vysok� �anca na nadviazanie nov�ch kontaktov.
3. Ps� �uch m��e byť u�ito�n�
Na Pensylv�nskej Univerzite tr�nuj� zlat�ch retrieverov a nemeck�ch ovÄ�iakov ako vyÅ?uchaÅ¥ rakovinu vajeÄ�n�kov. E�te z nich bud� aj z�chran�ri ľudstva...
4. Havk��i s� technologicky zru�nej��
Zatiaľ Ä�o maÄ�ky s� zanepr�zdnen� rozhadzovan�m v�eliÄ�oho po celom byte, modern� ps�kovia sa uÄ�ia ako rozoznaÅ¥ a reagovaÅ¥ na p�somn� pr�kazy na tablete, napr. "sadni". V lond�nskej spoloÄ�nosti City Dog nauÄ�ia v�ho ps�ka, ako si urobiÅ¥ popul�rnu selfie fotografiu potiahnut�m Å?uf�ka po obrazovke.
Chcete kreat�vne odfotiť svojho dom�ceho mil��ika? Porad�me v�m, ako na to
5. Udr�uje va�u kondi�ku
Ps�k potrebuje prech�dzky, �o n�ti jeho majiteľa, aby sa tie� h�bal. Star�� ľudia so psom prejd� denne aj 1,5 kilometra. Austr�lska �t�dia, ktor� trvala p�ť rokov na vzorke 2000 ľud�, dok�zala, �e prech�dzky so psom maj� potenci�l zv��iť fyzick� aktivitu veľkej �asti spolo�nosti.
6. Pes z�chran�r
Chlp��i s� zn�mi aj svojim vycibren�m �uchom, v�aka ktor�mu dok�u n�jsť bomby, vystopovať zlo�incov alebo nezvestn�ch. Jednoducho, s� to �tvornoh� bojovn�ci proti zlo�inu.
7. Maj� �iesty zmysel
Pes dok�e vyc�tiÅ¥, �e niekto bude maÅ¥ z�chvat. DotyÄ�n�ho bude varovaÅ¥ svojim nezvyÄ�ajn�m spr�van�m, Ä�i u� zav�jan�m, kÅ?uÄ�an�m alebo naliehav�m �tekotom. Podľa National Geographic pes dok�e upozorniÅ¥ na bud�ci z�chvat 12 a� 15 hod�n vopred. Niektor� s� aj tr�novan� na vytoÄ�enie tiesÅ?ovej linky. No sk�ste nauÄ�iÅ¥ va�u maÄ�ku privolaÅ¥ z�chranku.
8. Ps�kovia pom�haj� zachr�niť ohrozen� zvierat�
ÄŒierny kr�enec labradora Tucker bol vycviÄ�en� na pomoc vedcom pri p�tran� po kosatk�ch Å?uchan�m ich v�kalov. �tudovan�m veľryb�ch exkrementov dok�u v�skumn�ci zistiÅ¥ ako zneÄ�istenie ovplyvÅ?uje konkr�tnu popul�ciu veľr�b.
Policajn� pes vyp�tral zlodeja
9. Dom�ci mil��ik m��e zabr�niť vzniku alergie alebo astmy
U det� vystaven�ch "psiemu prachu" sa m��e prejaviÅ¥ men�ie riziko prepuknutia alergi� alebo astmy v star�om veku. Dok�zal to v�skum uskutoÄ�nen� na my�iach. Ps� prach obsahuje mikr�by, ktor� ovplyvÅ?uj� poÄ�et imunitn�ch buniek vo zvierac�ch d�chac�ch cest�ch, ktor� reaguj� na alerg�ny.
10. Psi s� vern�
Priznajte si to, ke� pr�dete domov z pr�ce nikoho nepote�� va�a pr�tomnosť tak, ako v�ho �tvornoh�ho kamar�ta. Aj v �asoch, ke� sa v�m v�etci oto�ia chrbtom, pes pri v�s zostane, nie nadarmo sa hovor�, �e pes je najlep�� priateľ �loveka.
Je nespo�etne mnoho pr�padov, ke� ps�kovia zostali pri svojich p�noch aj po smrti, nedok�zali sa odtrhn�ť od hrobu svojho majiteľa alebo smutne �akali dlh� t��dne pri vchode do domu, k�m sa vr�ti.
11. D�vaj� �ivotu zmysel, aj ke� zostarnete
Star�� ľudia m��u str�cať zmysel �ivota. Ale ps�k, ktor� m� svoj re�im a potrebuje pravidelne dost�vať stravu a prech�dzky, m��e zaplniť medzeru po zamestnan� a deťoch, ktor� u� odi�li z domu.
Zdroj: Business Insider
Spracovala: Tatiana Hudecov�/Aktu�lne.sk
|